Ján (język słowacki)

wymowa:
znaczenia:

rzeczownik, rodzaj męski żywotny, nazwa własna

(1.1) imię męskie[1] Jan
odmiana:
(1.1)
przykłady:
składnia:
kolokacje:
(1.1) Liptovský Ján • Moravský Svätý Ján • bylina svätého Jána • Ján Krstiteľ • pán Ján • muž menom Ján • svätý / blahoslavený Ján • volať sa / nosiť meno Ján • dať meno Ján • meniny Jána • na Jána (o dniu) • Evanjelium podľa Jána
synonimy:
(1.1) zdrobn. Jano, Janko, Janík, Janíčko
antonimy:
hiperonimy:
hiponimy:
holonimy:
meronimy:
wyrazy pokrewne:
rzecz. Janka ż, Janina ż, Janinka ż, Januľa ż, Januľka ż, Janulienka ż, Januša ż, Januška ż
zdrobn. Jano m, Janko m, Janík m, Janíčko m
forma żeńska Jana ż
przym. Jánov, Janov, Jankov, jánsky
związki frazeologiczne:
przysłowia: do Jána sa deň dĺži a po Jáne kráti • Duch popráva oziminy a svätý Ján jariny • na Jána otvára sa k letu brána • na svätého Jána nie je noc žiadna • pred Jánom nechváľ jarinu, až po ňom • svätý Ján malín džbán
etymologia:
(1.1) hebr. יחב < hebr. יוחנן (jeho-hanan) → ‘Jahwe jest łaskawy
uwagi:
(1.1) zobacz też: Indeks:Słowacki - Imiona
źródła:
  1. Hasło „Ján” w: Ferdinand Buffa, Mikuláš Stano, Poľsko-slovenský a slovensko-poľský slovník, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratysława 1988.
This article is issued from Wiktionary. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.