sláva

See also: slava, Sláva, slavā, slāva, slāvā, and slavă

Czech

Etymology

Inherited from Old Czech sláva, from Proto-Slavic *slava.

Pronunciation
  • IPA(key): [ˈslaːva]

Noun

sláva f

  1. fame (state of being well-known and spoken of)
    Synonyms: věhlas, proslulost
  2. glory

Declension
Declension of sláva (hard feminine)
singular plural
nominative sláva slávy
genitive slávy sláv
dative slávě slávám
accusative slávu slávy
vocative slávo slávy
locative slávě slávách
instrumental slávou slávami

Further reading
  • sláva in Příruční slovník jazyka českého, 1935–1957
  • sláva in Slovník spisovného jazyka českého, 1960–1971, 1989
  • sláva in Internetová jazyková příručka

Slovak

Etymology

Inherited from Proto-Slavic *slava.

Pronunciation
  • IPA(key): /ˈsɫaːva/

Noun

sláva f (genitive singular slávy, nominative plural slávy, genitive plural sláv, declension pattern of žena)

  1. glory
  2. fame
  3. (colloquial) celebration

Declension
Declension of sláva
singular plural
nominative sláva slávy
genitive slávy sláv
dative sláve slávam
accusative slávu slávy
locative sláve slávach
instrumental slávou slávami

Derived terms

Further reading
  • “sláva”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľ. Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Science] (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2024
This article is issued from Wiktionary. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.