kráľ

See also: kral, Kral, král, Král, and Kráľ

Old Slovak

Etymology

Inherited from Proto-Slavic *korľь. First attested in 1407.

Noun

kráľ m anim

  1. king (male monarch; a man who heads a monarchy)
  2. (in the animal kingdom) king (leader of a group of animals)
  3. (mineralogy) gold

Descendants
  • Pannonian Rusyn: краль (kralʹ)
  • Slovak: kráľ

References
  • Majtán, Milan et al., editors (1991–2008), “kráľ”, in Historický slovník slovenského jazyka [Historical Dictionary of the Slovak Language] (in Slovak), volumes 1–7 (A – Ž), Bratislava: VEDA, →OCLC

Slovak

Etymology

Inherited from Old Slovak kráľ, from Proto-Slavic *korľь.

Pronunciation

Noun

kráľ m anim (genitive singular kráľa, nominative plural králi, kráľovia, genitive plural kráľov, declension pattern of chlap)

  1. king
  2. (chess) king

Declension
Declension of kráľ
singular plural
nominative kráľ králi, kráľovia
genitive kráľa kráľov
dative kráľovi kráľom
accusative kráľa kráľov
locative kráľovi kráľoch
instrumental kráľom kráľmi

See also
Chess pieces in Slovak · šachové figurky (layout · text)
♚ ♛ ♜ ♝ ♞ ♟
kráľ dáma veža strelec jazdec pešiak

References
  • “kráľ”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľ. Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Science] (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2024
This article is issued from Wiktionary. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.